Odlišnosť v dobe, keď sa všetko podobá

Viete, čo majú spoločné vtákopysk a divá kačka? Aj keď je prvé zviera primitívny cicavec a druhé vodný vták, spája ich toho veľmi veľa. Vplyvom evolúcie sa títo predstavitelia rozličných koncepcií stavovcových živočíchov prispôsobili podobnej potrave a takmer rovnakému životnému prostrediu. Obaja majú zobák, plávajúce blany na končatinách, ktoré prichádzajú do styku s vodou, tukovú žľazu pri chvoste, budujú si hniezdo a znášajú vajcia.

Akurát, vtákopysk nevie lietať.

To, čo sa v prírode odohrávalo niekoľko miliónov rokov, postupná premena druhov, sa v kreatívnom priemysle tento rok udialo doslova priebehu niekoľkých dní a týždňov.

Pandémia Covid-19 ako mohutný asteroid, ktorý zapríčinil vyhynutie dinosaurov, razom zmietla zo stola všetky pripravované reklamné koncepty veľkých značiek, bánk, operátorov, obchodných reťazcov, ale aj menších hráčov v mediálnom priestore.

Zrazu totiž platila skutočnosť, ktorá definovala úplne novú realitu, emócie zdieľane celou spoločnosťou a všeobecný pohľad na svet. Táto nová skutočnosť tak, nielen pomyselne, nenávratne uzavrela prvých dvadsať rokov 21. storočia.

Aké to má/malo následky?

Okrem mnohých dopadov na každodenný život, ste ako divák televízie po celom svete mohli v istej chvíli stratiť prehľad, či sa práve pozeráte na reklamný spot automobilky alebo piva. Vďaka snahe o vyvolanie rovnakej sady emócií a doručenie podobného posolstva sa rôzne spoty pre rôzne značky od seba takmer nelíšili.

 

 

Z príkladu vtákopyska a kačky ale vieme, že ak sa rôzne druhy prispôsobujú tomu istému prostrediu, výsledok je približne rovnaký. A to je fakt, ktorý nemožno nikomu objektívne vyčítať. Skrátka, veľmi rýchlo sa etablovalo dobové klišé, ktoré sa už teraz dá ľahko identifikovať a asi nie je potrebné zdôrazniť, že ľudí už začína unavovať.

Preto sú vzácne kampane a kreatívne práce, ktoré nekĺžu po povrchu nastolenej nadtémy. Stačí sa len trochu ponoriť pod hladinu prevládajúcej nálady a zistíme, že ukrýva hneď niekoľko nových zásadných tém. Napríklad, následkom karanténnych opatrení boli ľudia nútení oveľa viac času tráviť doma a už len to je zápletkou pre nespočetné množstvo insightov.

Ruská Ikea vytvorila takéto hravé, sebe vlastné, plány ako doma zahnať nudu a tvoriť s deťmi pevnosť, jaskyňu či wigvam. Čarovné je na tom práve, to že takejto architektúre sa vo svojom detstve venoval takmer každý rodič.

 

 

Aj také prozaické miesto ako vlastná domácnosť sa vďaka detailnejšiemu pozorovaniu môže za priaznivých okolností premeniť na zdroj poetickej inšpirácie. Nezávislé kreatívne štúdio Pentagram využilo nevyťaženie svojej produkcie a vytvorilo sériu krátkych video básni Home Poems o príprave jednoduchých domácich jedál. Veď aj vajíčko natvrdo môže v sebe ukrývať zamyslenie o potrebe rôznorodosti.

 

 

Pri subtílnosti týchto básni príde na um, že toto obdobie naopak vrátilo do hry fenomén: Epický vojsouver!

Viete, pozeráte sa na obrázky, ktoré plnia v zásade ilustračnú funkciu a niekto vám pritom zásadne prehovára do duše. To je ale úplne v poriadku. Rozhodujúca je, zdá sa, presne trafená forma prednesu textu, ktorá síce má umelecké kvality, zbytočne sa však nehrá na vysoké umenie a stáva tak prístupnou pre širokú verejnosť.

Výborným príkladom je séria krátkych videí Parents Under Presure britskej Kings College London. Užitočné rady pre rodičov, ktorí počas korona krízy žijú so svojimi deťmi v tesnejšom vzťahu ako doposiaľ, sú spracované vydarenými a nápaditými animáciami. Dotvárajú ich copywriterské lahôdky v podobe zdanlivo obyčajných informatívnych textov.

Tie sú nahovorené pravou britskou angličtinou pravými britskými hercami. Navyše, všetkých dvanásť dielov stihnete zhltnúť presne v čase, za aký priemerné dieťa v predškolskom veku zje všetky sladkosti počas stokrát videnej epizódy Labkovej patroly.

 

 

Úplne iný a svojský pohľad na obdobnú tému prináša austrálska fotografka Lisa Sorgini, ktorá v intímnej sérii Behind Glass predstavuje svetlé aj temné stránky rodičovstva počas karantény.

 

Lisa Sorgini sa tak ako mnoho žien zrazu ocitla nonstop doma so svojimi dvomi deťmi, neschopná akejkoľvek pracovnej činnosti. Fascinovaná protichodnými emóciami samoty a neustálej prítomnosti najbližšej rodiny, bez zvyčajnej podpory školy, priateľov a príbuzných, sa rozhodla citlivo zachytiť krásu, ale aj podivnosť materstva počas pandémie. Mimochodom, je to veľmi pekný vizuálny námet pre značku dámskej bielizne, čo poviete? Ak náhodou nejakú takú vlastníte, skúsim sa ozvať autorke a spolu niečo vymyslíme. 😉

Na myšlienke, že vo svojej domácej samote vlastne nikto nie je sám, postavila televízia BBC ONE novú vizuálnu identitu ONEness.

 

 

Aj výtvarné umenie reaguje na prostredie domácnosti

Francúzsky ilustrátor Jean Jullien opäť dokazuje svoje minimalistické majstrovstvo vo svojej virtuálnej výstave Home Slice. Jullien si získava instagramových priaznivcov najmä vďaka tomu, že robí presne to, čo oni, zachytáva každodennú banalitu. Má však šťastie, že je schopný im dodať ľahkosť a poetický rozmer. Nové práce navyše odrážajú úplne novú každodennosť.

 

Viacero inšpiratívnych pohľadov, budúcich artefaktov tohto obdobia nájdete aj tu:

https://www.instagram.com/covidartmuseum/

 

Dávajte si na seba pozor. 🙂