Chcete vidieť Tatry rásť?

Pokračujeme v tradícii osobných blogpostov. Tento nie je o reklame, naopak, je priamo reklamou na jeden skvelý projekt, ktorému sa zíde vaša pozornosť a prípadne aj peniaze.

V tomto blogovom príspevku vám chcem predať dobrého kamaráta, Miša Gabriža. Mišo toho v reklame preskákal naozaj dosť. Pracoval v slovenských aj českých agentúrach, získal viacero slovenských, ale aj medzinárodných cien. Bol to vlastne môj prvý arťák, s ktorým som vytvoril kreatívnu dvojičku. To je však už nejakých desať rokov história. Tento blog je o budúcnosti. Veľmi blízkej.

Z reklamy do hôr

Michal si popri veľkej reklame privykol na vysoké kopce. A myslím tým naozaj vysoké. Pamír, Himaláje, strecha sveta. Chápete. Príde mi to neuveriteľné, že ten chalan, s ktorým sme vymýšľali reklamy a žúrovali v baroch, vyrástol na horala, a k tomu vôbec nie márneho. Občas miesto dovolenky robí nosiča na Téryho chatu, častejšie lezie v Alpách alebo si odbehne na najvyššie kopce sveta.

Pred rokom patril k skupine ľudí, ktorí sa snažili vyliezť na Manaslu (8 163 m n. m.), ôsmu najvyššiu horu sveta. Kvôli mimoriadne zlému počasiu sa výstup nepodarilo uskutočniť. Volanie hory je však vec, ktorej sa nedá odolať, o to viac, ak sa k tomu pridá niečo výnimočné.

Svetový unikát

Michala oslovil Peter Hámor, absolútna legenda slovenského horolezectva, aby spolu v dvojici skúsili niečo, čo nik na svete nedokázal. Nájsť úplne novú cestu na Manaslu a zdolať ju unikátnym alpským štýlom.

Možno viete, možno nie, že “dobýjanie“ vysokých kopcov sa kedysi robilo naozaj ako keď armáda dobýja hrad. Veľká skupina horolezcov, sa postupne – tábor po tábore – štverá hore. Využíva pomoc šerpov, ktorí nesú materiál, buduje a zásobuje postupové tábory, využíva kyslíkove bomby. Aby potom na záver, tí čo majú najviac síl, vyliezli až hore.

Moderný štýl alpinizmu v najvyšších horách je dnes úplne iný, omnoho náročnejší a férovejší. Žiadne pomôcky, žiadne tábory, žiadny kyslík a žiadni šerpovia. Len človek, ktorý si zoberie to, čo odnesie, a kráča či lezie dovtedy hore, kým môže.

Môže byť Gerlachovský štít 8. najvyššou horou sveta?

Predstavte si dvoch ľudí, ktorí kráčajú kadiaľ nikto nikdy nekráčal, a dúfajú, že nájdu cestu až úplne hore. A dúfajú, že sa nedostanú do bodu, kde by zistili, že sa nedá ani hore ani dole. Osobne si to trochu nerád predstavujem. Omnoho radšej si predstavujem toto:

Michal si zoberie zo svojich milovaných Tatier, kde trávi každý víkend, kamienok. S kúskom našich najmenších veľhôr sa vyštverá prvovýstupom na ôsmu horu sveta, a tam tento kúsok Tatier zdvihne hore nad hlavu. V tej chvíli sa z Gerlachu stane, aspoň na chvíľku a aspoň v mojej predstave – nová osemtisícovka.

A to by sa mi veľmi páčilo. Ak by sa to páčilo aj vám, podporte ho. Lezecké okno je tentokrát veľmi krátke a Michal musí odletieť koncom marca.

Ďalšie informácie nájdete tu a ak chcete, môžete ho rovno aj podporiť.

Každé euro, ktoré mu viete poslať, mu veľmi pomôže. Vyliezť na horu v Himalájach stojí neskutočne veľa síl, ale aj poriadnu porciu poplatkov. Možno viete o ďalších ľuďoch, ktorí fandia tomuto brutálne krásnemu a náročnému športu. Povedzte im o tom.

Ďakujem.