Načo je reklame konferencia BYDESIGN?

Reklama? Počkať, počkať, veď čo má dizajn spoločné s reklamou. Však reklama je predsa tá škaredá otravná vec, ktorá ľuďom znepríjemňuje život. Alebo nie?

Naschvál píšem reklama, lebo ju už nejakých 15 rokov robím. A myslím si, že práve konferencia o dizajne môže vniesť do slovenskej reklamy cit, kvalitu a pridanú hodnotu. Organizátori tvrdia, že dizajn môže zmeniť čokoľvek k lepšiemu. Tak prečo nie aj reklamu:) Ale poďme pekne po poriadku.

V sobotu 20. 5. 2017 sa konal už 4. ročník konferencie o dizajne s názvom BYDESIGN a Triad nemohol ani tento rok chýbať. Doteraz najpočetnejšia skupina 12  Triadistov (3 ks Bratislava, 9 ks Praha) sa stretla v mestskom divadle DPOH a strávila tam 10-hodinový náklad english speaking prednášok od svetových dizajnérskych celebrít. Čo si odniesli? Bavilo ich to? Chutilo im? Všetko podstatné sa dozviete nižšie.

„Treba viac starých ľudí, ktorí majú veľa odskákane, nepotrebujú byť politicky korektní, majú na háku a povedia na plnú hubu, čo si myslia.”

Postreh od Triad kolegov

Má na Slovensku zmyslel robiť konferencie o dizajne?

Už predchádzajúce 3 ročníky naznačili, že jednoznačne áno. Konferencia, na ktorú stojí lístok asi toľko, koľko človek zaplatí za niekoľko rezov kvalitných mňam-mňam fontov… čiže veľa, je každý rok vypredaná pár týždňov dopredu. Komunita ľudí a firiem, ktoré sa dizajnom zaoberajú, je na Slovensku dostatočne široká a Bratislava je ešte stále vďačná za takýto typ akcie.

Čo BYDESIGN má a čo často chýba slovenskej reklame?

Má štýl. Od prvého ročníka si dáva záležať na mieste, kde sa koná. Dáva si záležať na menách, ktoré pozýva. Sú to vždy zaujímavé osobnosti a majú za sebou dostatočne silný príbeh. Organizátorom záleží na propagácii samotnej akcie, ktorá je estetická a je jej tak akurát. Pozná svoju cieľovku a nesnaží sa byť niečím, čím nie je. Je to zároveň akcia, ktorá pozná aj svoju cenu. A snaží sa nepodliezť latku, ktorú nastavila už prvý ročník poriadne vysoko.

Čo sa môže človek z reklamného prostredia na konferencii naučiť?

Presne to, čo som písal v predchádzajúcom odseku. Naučí sa, aj keď nepriamo, ako môže vyzerať sexi reklama. Čo je dôležité pri akejkoľvek kreatívnej práci – počiatočná idea, zápal a nadšenie pre nápad, hodiny odklikanej práce, schopnosť predať sa, ísť tvrdohlavo za tým, čomu veríte. Ale často sa – naopak – nedozvie nič nové 🙂 Ale aj tie samozrejmé a veľmi dobre poznané pravdy je vhodné si občas zopakovať a počuť ich od ľudí, ktorí spravili dieru do sveta a preskákali si ich úplne rovnako. Riešili podobné problémy, rovnako zápasili s klientom, rovnako zahadzovali (všetky tie skvelé) nápady a rovnako sa dokážu tešiť z vecí dotiahnutých do konca.

„Je strašne potrebné ukazovať ľuďom, že tým procesom totálneho pekla si prešiel každý.”

Postreh od Triad kolegov

Aký bol 4. ročník v skratke?

Úprimne? Slabší. Čo však v porovnaní s inými akciami podobného typu (sú vôbec také?) je aj tak vysoký nadpriemer. Zmenilo sa miesto konania a mestské divadlo (DPOH) je podľa mňa super priestor a dobrá voľba. Človek je v centre Bratislavy, všade má na skok, divadlo je pekné a útulné a mal som pocit, že sa tam to kvantum ľudí napriek tomu netlačilo.

Mark Porter odštartoval program skvele a ukázal napríklad krásny redizajn holandskej televízie RTL. Ľudia z Mucho boli zo začiatku nejakí zakríknutí (mám pocit, že zámerne), aby to na záver rozbalili a my sme sa mohli baviť. Ešte pred obedom nám Jonathan Lee stihol porozprávať niečo zo zákulisia Google, ako sa zo stážistu vypracoval na jedného z lídrov dizajnových tímov. Videli sme aj, ako mohlo vyzerať nové logo Googlu, ak by sa kompetentní ľudia trocha inak vyspali 🙂

„Aj tak na týchto konferenciách riešia ľudia iba jedlo a merch:)”

 Postreh od Triad kolegov

Po obede v meste som čakal podobné nakopnutie ako ráno, ale nevydalo. James Jarvis bol fajn. Nič viac, nič menej. Suchý anglický humor s prímesou existencionálneho pohľadu na seba a na svet pôsobil trocha zvláštne.

Debbie Millman odprezentovala svoj formát Design Matters a dala 2 live rozhovory. Prvý s Jonathanom Lee na pódiu bol ešte fajn, ale druhý conference call s Hartmutom Esslingerom (btw. dizajnérom prvého Macintosha – much wow) bol utrpením.

Prispelo k tomu viac faktorov:

• sedíš s plným bruchom v tmavej miestnosti plnej ľudí a pozeráš sa na plátno,
• na plátne vidíš 3/4 hodinu jeden obraz,
• kvalita zvuku je presne taká, akú čakáš od conference callu,
• kvalita angličtiny starého pána Esslingera je presne taká, akú očakávaš od starého pána, pôvodom z Nemecka,
• kvalita angličtiny u mňa je presne taká, akú očakávate od bežného slovenského Creative Directora 🙂 (sakra, musím sa zlepšiť).

No, čo povedať viac, bolo to náročné a Debbie z pódia nám ten rozhovor nijak zvlášť neuľahčovala a starého pána nechala, nech sa vyrozpráva. Na záver ešte stihol naložiť Facebooku a Googlu, koľko do nich vošlo, a pobral sa doliečovať chorobu, kvôli ktorej sme ho v Bratislave nemohli vidieť naživo. Škoda, asi by to bolo lepšie.

Brazílčanka Rejane Dal Bello a aj záverečný Josh Higgins boli oukej, ale… viete ako. Namiesto toho, aby som sa rozpisoval o tom, čo sme sa od nich dozvedeli, vám ukážem 2 veci, ktoré ma od nich pobavili/nakopli.

„Treba hovoriť, robiť a ukazovať pro bono projekty. Môžeme mať tak menej zlého dizajnu a vizuálneho smogu.”

Postreh od Triad kolegov

Čo som si z konferencie odniesol konkrétne ja? (kvôli stručnosti v 5 bodoch)

• Kreatívny refresh – byť na takejto akcii je super, lebo naruší tvoj bežný stereotyp agentúrneho dňa.
• Zabudnuté nápady – spomenul som si na veľa svojich nezrealizovaných projektov a nápadov, ku ktorým by bolo dobré sa vrátiť (hádam sa mi to podarí do budúcej konferencie).
• Stretnutia – bol som opäť na chvíľu s ľuďmi, ktorých som už dlho nevidel a ktorých mám rád.
• Motiváciu – rozmýšľať, rozmýšľať inak a biť sa za veci, ktorým veríš.
• Dobrý pocit – že napriek všetkým veciam, ktoré sa na Slovensku nedajú, existujú veci, ktoré sa na Slovensku dajú – napríklad zorganizovať kvalitnú konferenciu.

Kto by na ďalšom ročníku nemal chýbať v publiku?

No, schválne, ste to aj vy? Nižšie spomenuté „profesie” sa navzájom nevylučujú, možno sa nájdete vo viacerých bodoch.

Dizajnoví nadšenci

Podľa mňa každý, koho nejakým spôsobom zaujíma dizajn. Či už ho sám navrhuje alebo sa ním len inšpiruje. Dizajn je však pre neho súčasť života, bez ktorej by bol polovičným človekom 🙂

Tento bod pravdepodobne zastrešil všetky ďalšie, ale nevadí. Skúsme konkrétnejšie:

Makači z branže

Všetci tí, ktorí môžu budúci rok pokojne vystriedať hľadisko za javisko. Tí, od ktorých sa my ostatní máme stále čo učiť.

Klienti, ktorým záleží na tom, ako ich značka vyzerá

Je super pozrieť si príbehy z druhej strany od top dizajnérov zo sveta. Aj oni tvoria pre ľudí, ako ste vy. Veľa si toho preskákali, poznajú klientov a ich požiadavky.

Coworkingovo-kaviarenskí urban style grafici

Nič v zlom! Je dôležité sledovať značkové mená, keď sú takto poruke. A následne sa tým aj pochváliť na sociálnych sieťach.

Kto by mohol byť ťahákom o rok?

Čo tak Johny Ive? Ok, ok… nechám to na usporiadateľov. Ale môžeš to byť pokojne aj ty. Hlavne dojdi 🙂